ἱστοβοεύς
έως, ῆος, ὁ
A.
plough-tree or pole, Hes. Op. 435, cf. A.R. 3.1318: prov., ἱστοβοῆι γέροντι νέην ποτίβαλλε κορώνην put a new tip on the old plough, of an old man marrying a young wife, Orac. ap. Paus. 9.37.4.—Acc. ἱστοβόην, prob. f.l. for ἱστοβοῆ, AP 6.104(Phil.).