trībŭlo
I.
perf., ātum, 1, v. a. tribulum.
I.
Lit., to press: Θλίβω tribulo, presso, premo. Gloss, Philox.; Cato. R. R. 23, 4.—
II.
Trop., to oppress, afflict (eccl. Lat.): in omnibus tribulemur, Tert. adv. Gnost. 13 med.; Ambros. Serm. 22, n. 1; Cassiod. Hist. Eccl. 1, 11.