oppignĕro
āvi, ātum, 1, v. a.
I.
to give as a pledge, to pledge, pawn (rare but class.).
I.
Lit.: libelli pro vino etiam saepe oppignerabantur, Cic. Sest. 51, 110: anulum, Mart. 2, 57, 7.—
II.
Trop.: filiam. Ter. Heaut. 4, 5, 46: verbo se oppignerare, Sen. Ben. 3, 5, 2.