ēlongo
āvi, ātum, 1, v. a. and n.
I.
Act., to remove, keep aloof (late Lat.): auxilium tuum a me, Vulg. Psa. 21, 20: judicium a nobis, id. Isa. 59, 9 al.—
B.
To prolong, protract: diem ejus, Vulg. Isa. 14, 1; cf. elongo, μακρύνω, ἀφίστημι, Gloss. Philox.—
II.
Neutr., to withdraw, depart: ecce elongavi fugiens, Vulg. Psa. 54, 7; id. Sir. 35, 22; id. Jer. 2, 5; Ambros. in Luc. 3, § 32.