cōnīventĭa

f. ae

coniveo, II. B.

I. connivance (post-class. and rare): Ciceronis, Ps.-Ascon. ap. Cic. Verr. 1 fin. (p. 152 Orell.); Cod. Th. 2, 14, 1; Don. ad Ter. Phorm. 2, 3, 79; Lampr. Alex. Sev. 54 dub.